Erik Hilár Lakatošovie: „Kde som urobil chybu?“

Pýtam sa sám seba, kde som urobil chybu?!

Nie kvôli tomu, že som gay, ale musím sa priznať, skôr
preto, aký som bol slepý. Áno, som starší a skúsenejší. Mal by som si dávať pozor a byť obozretný
s kým si začínam a komu mám veriť. Bol som sám, zavretý a odrezaný od reality. Spoznal som
mladého, vtedy som si myslel, že aj neskúseného chlapca. No až dnes som zistil, že tomu tak
nebolo… chlapec bol až veľmi mazaný.

Nedávno vyšiel článok v Novom čase o mojom bláznivom kroku, kedy som chcel uzavrieť registrované partnerstvo v ČR. Opravujem, kedy sme chceli uzavrieť spoločné registrované partnerstvo.
V base sme žili spolu zhruba dva roky a tak prišiel môj konečne vytúžený deň, keď som mal byť prepustený domov. Ten deň bol pre nás oboch aj dňom plný sĺz a lúčenia…
„Nezabudni mi písať každý deň, aby som vedel, že ma miluješ a čakáš na mňa a neboj sa ja to našim poviem, že ťa milujem a budem s tebou žiť, aj keby neviem čo sa malo stať, povedal mi pri rozlúčke.“
Držal som sa jeho slov a veril som, že sme jeden pre druhého stvorení. Konečne prišiel aj jeho deň. Tešil som sa na neho a veril mu, že sa hneď na druhý deň za mnou zastaví a uvidíme sa. Štyri dni sa ani len neozval, napokon keď som ho skontaktoval cez jeho kamaráta, aj to len cez fb, tak mi napísal:
„Nemôžem s tebou byť, všetci to o nás už vedia a ja sa hanbím. Ty si to všetkým rozkecal!“
Vedel, že som mediálne známa osoba a média to budú rozoberať a súhlasil s tými nástrahami, ktoré na nás oboch čakali. Celé štyri dni som nejedol, ani nespal, cítil som, že sa na mňa rúti psychický kolaps. Napokon som sa rýchlo pozbieral a povedal si, že už nikoho nebudem bombardovať, ani obťažovať, aby mi zistili informácie o ňom. Hovorím si „ty magor, veď sa už preber a rýchlo sa daj do poriadku. Máš predsa svoju rodinu, ktorá ťa vždy podrží a svoju prácu, ktorú máš rád. Nestál ti za to, vždy by tajil a hanbil sa za svoju orientáciu aj za to, že žije s chlapom!“
Ostal som sám so smútkom v srdci aj na duši, ale s hrdosťou, že som svoj sľub, ktorý som mu dal vo väzenskej kaplnke dodržal. „Vezmeš si ma?“ „Áno“, povedal som! A čo ďalej…?