Phurikane giľa - Starodávne piesne

Občianske združenie - Žudro, pod vedením etnomuzikologičky Jany Belišovej vytvorili projekt, ktorý prebiehal v období rokov 2001-02. Jednalo sa o zbieranie a uchovávanie starých rómskych piesni starých ľudí, ktorí sa ich naučili ešte od svojich starých rodičov.Sú to autentické piesne spievané tradične v rámci rómskej komunity. Poetika textov je veľmi čistá a priama, úzko zviazaná so životom: „Spite deti, spite, len jesť nepýtajte....“ Alebo: „Nemám peniaze, ani šaty...“ Či iné o smrti príbuzných a veľkom žiali. Tieto piesne halgató boli skôr určené na počúvanie v úzkom kruhu rómskej komunity, málo kedy bývali hrané, či spievané pre „bielych“. V súčasnosti však tradičné piesne inšpirujú čoraz viac hudobníkov, hrávajú sa na festivaloch, či pri iných príležitostiach v rôznych hudobných úpravách. Čo sa týka fotografií, tie sú dokumentom tejto doby. Nie všetci sú radi, že sa o nich hovorí iba ako o „probléme“ a taktiež sa hanbia za biedu, v ktorej žijú. Celá práca bola založená na vzájom...   » Olvass tovább...
Telefón
p.Belišová... p.Belišová
E-mail
zudro@zudr... zudro@zudro.sk
Web
http://www... http://www.zudro.sk

Videá

Phurikane giľa - Starodávne piesne
phurikane giľa

Koncertek

Ehhez a zenekarhoz nem elérhetőek koncertek

Fotók

Zene

Phurikane gila 1

Phurikane gila 2

Phurikane gila 3 - Karacona

Phurikane gila 4 - Odi kali mackica

Leírás

Občianske združenie - Žudro, pod vedením etnomuzikologičky Jany Belišovej vytvorili projekt, ktorý prebiehal v období rokov 2001-02. Jednalo sa o zbieranie a uchovávanie starých rómskych piesni starých ľudí, ktorí sa ich naučili ešte od svojich starých rodičov.Sú to autentické piesne spievané tradične v rámci rómskej komunity. Poetika textov je veľmi čistá a priama, úzko zviazaná so životom: „Spite deti, spite, len jesť nepýtajte....“ Alebo: „Nemám peniaze, ani šaty...“ Či iné o smrti príbuzných a veľkom žiali. Tieto piesne halgató boli skôr určené na počúvanie v úzkom kruhu rómskej komunity, málo kedy bývali hrané, či spievané pre „bielych“. V súčasnosti však tradičné piesne inšpirujú čoraz viac hudobníkov, hrávajú sa na festivaloch, či pri iných príležitostiach v rôznych hudobných úpravách. Čo sa týka fotografií, tie sú dokumentom tejto doby. Nie všetci sú radi, že sa o nich hovorí iba ako o „probléme“ a taktiež sa hanbia za biedu, v ktorej žijú. Celá práca bola založená na vzájomnej dôvere. Vysvetlili sme im, že týmto projektom chceme napomôcť k zachovaniu ich kultúry.Vďaka mnohým podporným projektom napríklad v oblasti bývania sa ich životné podmienky zlepšujú. Aj keď k zmene dochádza pomaly, verím, že raz budeme pohľad na osady poznať už len z fotografií. Z výskumu vznikli tri veci: cd-čko na ktorom sú autentické nahrávky ťahavých halgató i rezkých čardášových piesní. Žalostné a tanečné piesne by jedny bez druhých nemohli existovať, navzájom sa vyvažujú a dopĺňajú. Ďalej vznikol rómsko-slovensko-anglický spevník a kniha zápiskov a fotografii z ciest. Posledné koncertné turné prebiehalo v zostave: Jozef Lupták (violončelo), Boris Lenko (akordeón), Thierry Ebam (perkusie) a skladateľ scénickej hudby Juraj Dobrakov. Tých sprevádzali speváci i muzikanti z rómskych osád: Marcela a Jozef Dreveňákovci z Bardejova, Irena a Béla Pokutovci zo Žehry, Martina a Fero Ďuďovci zo Soli.