Fanfare Ciocarlia - Rumunsko

Rumunská kapela Fanfare Cioacarlia predstavuje vo svojom žánri tú svoju najtemperamentnejšiu kapelu. Novinárom ponúka efektné prirovnanie k Sex Pistols, najznámejšej kapele anglického punkrocku, ktorá nielenže hrala značným temperamentom a rýchlosťou, no navyše žiadne iné tempo neuznávala. Skupina pochádza z dedinky Zece Prajini (Desať polí), ktorá leží na severovýchodnom okraji Rumunska v blízkosti hraníc s Moldavskom. Rumunsko je vďaka jazykovej spriaznenosti častým cieľom návštevníkov z frankofónnych území – a slovo Fanfare v názve skupiny je francúzske označenie pre dychovku. O niečo väčším tajomstvom je zahalená druhá časť názvu. Ciocarlia znamená v rumunčine škovránok, ale zároveň je to meno jednej z najhranejších rumunských ľudových melódií, na ktorej po desaťročiach dokazovali svoju virtuozitu oficiálne folklórne ansámble. Pôvodne idylický evergreen nakoniec neunikol veľkej pozornosti Emira Kusturicu a jeho hudobného partnera Gorana Bregoviča, ktorí jej význam v zmienenom filme Underground použili pod názvom Kalašnikov. Fanfare Ciocarlia skladbu hrajú v pôvodnej, neprikrášlenej podobe, ako ju môžeme dodnes počuť na divokých svadobných tancovačkách východnej Európy. Korene balkánskych dychoviek siahajú až do Osmanskej ríše a čerpajú zo štýlu tureckých vojenských kapiel. Dominantným nástrojom tureckej hudby bola pôvodne zurna, ktorá je predchodcom hoboja, svojím ostrým zvukom prenikla i tým najhlasitejším bojovým hlukom. V 18. storočí vymenili vojenské kapely doterajšie orientálne nástroje za európske, ale pôvodný turecký spôsob hry si našťastie ponechali. Medzinárodnému publiku predstavili túto svojráznu hudbu v roku 1995 vo filme Underground bosnianskeho režiséra Emira Kusturicu. Discography: 2011 CD "Balkan Brass Battle" 2009 CD & DVD "LIVE!" 2009 LP "Best Of Gypsy Brass" 2007 CD "Queens and Kings" 2005 CD "Gili Garabdi" 2004 DVD "Gypsy Brass Legends" 2001 CD "Iag Bari" 1999 CD "Baro Biao" 1998 CD "Radio Pascani"